Málokdo by nejspíš v téhle tmavovlásce s jiskrou v oku, hledal osminásobnou maminku. I na svém blogu, na jehož stránkách otevřeně zpracovává témata, o kterých není snadné mluvit, natož veřejně, píše k otázce svého vzhledu: „Aj ja som ešte chcela vyzerať dobře, nielen dobře na 8 detí.“
Tahle věta o Nice vyjadřuje mnohé. S manželem vychovává osm dětí, podniká, pomalu začíná zářit na slovenské blogerské scéně a v současné době připravuje také svoji první knížku. Stejně, jako se poprala s kily navíc, zabojovala i o vlastní manželství, které se jako mnohé další, ocitlo po letech v krizi. Co ji přivedlo k psaní blogu, ale i o tom, jaké to je, tvořit domov osmi dětem, jsme si s Nikou, slovenskou blogerkou, povídaly v naše třetím prázdninovém rozhovoru.
Ahoj Niko, blíží se prázdniny. Pro děti to bývá doba plná dobrodružství a pohody. Pro rodiče prázdniny ale často představují především dokonalou logistiku a dobré plánování. Ty jsi dokonce osminásobná máma, nemůžeme se tedy na začátek nezeptat, jak vypadají prázdniny v rodině, kde je osm dětí. :)
Ja sa na prázniny veľmi teším. Nebolo to vždy tak, lebo keď boli všetky deti malé, bolo to veľmi náročné. Dnes však sú už všetky deti školopovinné a niektoré sú už aj dospelé, i keď stále bývajú doma. Takže pre nás sú prázdniny obdobím, keď spolu trávime oveľa viac času, nenaháňame sa kvôli školským povinnostiam, nemusíme stíhať termíny. Len tak sme každý deň a oddychujeme. (teda deti viac oddychujú, ja trošku menej, keďže v práci prázdniny nemám. Viem si však zariadiť prázdninový pracovný režim, keďže podnikám a dielňu mám pri dome).
Jediné, čo mi trošku komplikuje situáciu počas prázdnin je plánovanie stravovania. Počas školy sa stravujú takmer všetci celý týždeň mimo domu. A teraz si už musím pripraviť podrobný jedálniček aj s nákupným zoznamom na týždeň dopredu. Tento model sa mi osvedčil, je tak jasné, čo kedy varíme.
No a okrem toho plánujeme výjazdy z domu k neďalekému jazeru a naplánujeme zopár víkendových výletov do okolia. A to je všetko :) Budeme si to užívať.
V posledních letech jsou v ulicích běžně vidět rodiny se třemi či čtyřmi dětmi. Mít osm dětí je ale přece jen hodně neobvyklé. Jaká jsou specifika takové velké rodiny? Musely jste se zvyšujícím se počtem dětí nějak zásadněji upravit váš životní styl?
Deti pribúdali postupne a tak sa postupne prispôsobovalo všetko rastúcemu počtu členov našej rodiny. Zásadné zmeny v životnom štýle však neboli spôsobené počtom detí, ale našim dozrievaním. Ak by sme postavili vedľa seba našu rodinu a rodinu napr. s dvoma deťmi, určite by sme našli rozdiely vo fungovaní oboch rodín. Ale rovnako by sme ich našli, keby sme vedľa seba postavili dve dvojdetné rodiny. Vždy to záleží od osobností v danej rodine.
Ale samozrejme sa nájdu aj rozdiely špecifické pre veľké rodiny. Napríklad u nás nie je až také jednoduché ísť na spoločnú dovolenku, lebo je rozdiel zaplatiť ju pre štyroch ľudí a pre desiatich. Alebo nenakupujeme veľa vecí pre každého člena rodiny, ale ak by každý mal len dva páry topánok na sezónu, už je to 20 párov pre celú rodinu. Pri varení sa to odzrkadľuje tiež, je rozdiel variť pre štyroch a pre desiatich. A tak sme sa postupne naučili šetriť, organizovať a plánovať. Myslím, že je to vemi praktické aj do života našich detí. Snáď to niekedy ocenia :)
Na našem blogu jsme celé jaro probíraly základy tvoření domova. Mezi nimi byly i tři základní oblasti – Rutina, Jídlo a Úklid. Z vlastní zkušenosti víme, že čím víc dětí v rodině je, tím víc je třeba mít nastavený určitý řád a také delegovat povinnosti. Jak tyto tři oblasti fungují u vás doma?
Ak by fungovali, bol by to obrovský úspech :D
Varenie počas prázdnin som už popísala vyššie. Okrem toho, že si urobím jedálniček a nákupný zoznam na celý týždeň dopredu, v poslednom období môžem delegovať aj prípravu na varenie a samotné varenie viacerým deťom. Mladšie dievčatá sú zase ešte vo veku, keď sa im pomáhať chce a robia to dobrovoľne a ochotne na rozdiel od svojich starších súrodencov. Ale keďže jesť chcú všetci, tak veľa možností na výber nemajú ;)
Upratovanie je celkom náročná oblasť. Keby každý v našom dome neodložil iba jedinú vec, ktorú v ten deň chytí do ruky, tak už máme desať rôznych vecí položených len tak niekde v obývačke. Prakticky to tak aj vyzerá každý deň :D Už som si vravela, že to začnem fotiť, ako to tu vyzerá pred a po upratovaní, nech poteším maminky, ktoré sa stresujú kvôli svojmu neporiadku :)
Ale teda k veci, vytvorila som tabuľku služieb domácich prác, teraz ju už máme upgradovanú asi desiaty krát a je stále lepšia a lepšia. Teda, ja som spokojná. Len akosi jej plnenie je stále nedokonalé :D
Najnovšie vylepšenie je v tom, že som upratovanie v kuchyni vyňala z týždenných služieb a každý deň v týždni pripadol na jedného človeka. Do tabuľky som zaradila aj seba a deti majú hneď lepší pocit, že to nemusia robiť sami (čo prakticky aj tak nerobili, ale keď boli v tabuľke iba ich mená, tak mali pocit, že je to len na nich a že ich doma využívam ako lacnú pracovnú silu :D len to slovo lacná mi stále akosi nejde dokopy s tým, koľko to všetko stojí :D )
A potom tam máme služby ako upratovanie obývačky, jedálne, haly a vynášanie smeti – tieto sa menia po týždni a je potrebné ich vykonávať denne. Okrem toho sú tu služby, ktoré sa tiež menia po týždni, ale vykonávajú sa iba raz do týždňa – upratovanie kúpelní a terasy, umývanie podlahy.
Nejsi jen maminkou a manželkou, ale stojíš také za módní značkou Imani. Jaká vlastně vypadala tvoje pracovní dráha po narození dětí?
Keď som porodila prvé dieťa, bola som maminka na plný úväzok. Potom pribudlo druhé a ja som mala zrazu kopec voľného času :D a tak som sa začala angažovať v dobrovoľníckych aktivitách. Po narodení šiesteho sa to preklopilo do podnikania a bolo to celkom dosť náročné obdobie, no zároveň veľmi vzrušujúce, lebo som mala pred sebou stále nové výzvy. Až sa to postupne dostalo do dnešnej podoby, keď môžem plnohodnotne pracovať počas dňa a večer som s rodinou.
Nedávno jsi na svém blogu zveřejnila článek o překonání hluboké manželské krize. Je něco, co bys dnes poradila svému mladšímu já? Na čem v manželství opravdu pracovat a čemu se naopak raději vyhnout?
Hovoriť vo všeobecnosti o manželskej kríze je vcelku nebezpečné, lebo u každého jdnotlivca a tiež páru to môže mať množstvo variacií. V našom prípade bol z mojej strany porblém v tom, že som zabudla na seba. Realizovala som sa, ale nedopriala som si čas byť sama sebou a byť len so sebou. Prakticky to bolo veľmi ťažko realizovateľné, ale boli aj situácie, keď som mohla byť dôraznejšia a menej submisívna a mohla som si ten priestor vytvoriť. A to je to, čo by som poradila sama sebe, keby som sa mohla vrátiť v čase ;)
Fakt ale je, že ani my to ešte nemáme vyhraté a dobojované. Stále máme na čom vo vzťahu pracovať a čo budovať. Potrebujeme poznať každý sám seba v danom čase a vedieť si stanoviť svoje hranice. Nie hranice toho druhého, lebo na to nikto z nás nemá právo, ale hranice sebe samému a to je veľmi dôležitý moment, uvedomiť si tento fakt.
No a potom je dôležité tieto hranice aj dodržiavať. Veľa sa rozprávať o tom, čo chceme a kam smerujeme, dopriať si plnohodnotný aktívny spoločný čas, uvedomovať si svoje aj partnerove potreby, nevynucovať si naplnenie svojich tým, že nenaplním potreby toho druhého, ale konštruktívne sa o tom porozprávať, učiť sa, čo znamená milovať bezpodmienečne…
Je to práca na celý život. Vzťah bez toho, aby sme sa mu venovali, pestovali ho, zastrihávali, polievali, prihnojili, dali mu svetlo, zahynie ako každá rastlinka, ktorej túto starostlivosť nevenujeme. A platí to rovnako pre manželstvo aj pre vzťah s deťmi a pre všetky ostatné vzťahy.
Řekneme to na rovinu, ale ty prostě vůbec nevypadáš jako unavená máma osmi dětí. :))) Jak se ti daří hledat si čas a starat se také sama o sobe i o partnerský vztah?
Veď to je presne to, čo sa u nás zmenilo :D Pred pár rokmi som bola unavená, chorá a vyhorená žena. (Síce vraj ani vtedy som nevyzerala na to, že mám osem detí. Ľudia asi všeobecne očakávajú pri tomto počte ešte viac zničenú ženu :D )
Moment zlomu nastal, keď som sa neplánovane ocitla v pražskej nemocnici pred troma rokmi, keď som si len podľa rozbehnutého plánu šla pre niektoré deti k rodičom. Cestou tam som skolabovala a strávila som niekoľko dní v nemocničnej izbe. Mala som veľké bolesti, tiekli mi infúzky a ja som si uvedomila, že sa musí všetko od základov zmeniť. Že to už nemôže ísť tak ako doteraz. Bolo to ťažké a nešlo to samo od seba.
Stálo ma to veľa preplakaných nocí a veľkého sebazapierania pri prepisovaní mojich zažitých vzorcov fungovania. Ale stálo to za to. Vstúpila som do novej etapy svojho života a keby sa to dalo, tak všetkým, ktorých vidím ísť tou slepou uličkou – a to vôbec nemusia byť len matky mnohých detí – by som chcela pomôcť, aby v nej nešli až tak ďaleko ako ja. Aj preto som začala písať blog. Aj o ťažkých témach. Aby sa o nich hovorilo otvorene a z viacerých uhlov pohľadu.
Dnes si svoj čas oveľa viac strážim a doprajem si aj relax a psychohygienu. Naučila som sa nerobiť nič alebo robiť niečo úplne iné ako doteraz. Naučila som sa hovoriť nie, keď je to potrebné. A tak som oveľa menej unavená ako kedykoľvek pred tým :)
Tvůj blog je velmi inspirativní, prozraď nám, proč si se rozhodla psát veřejně a otevřeně o všech tématech, kterým se na blogu věnuješ?
Posledné roky mi rôzni ľudia nezávisle na sebe hovorili, aby som písala. Ja som aj chcela, aj nebol správny čas. Ten prišiel až teraz. A tak som sa odhodlala spustiť blog, na ktorom sa chcem venovať aj témam, o ktorých sa ťažšie rozpráva. A pritom ich takmer všetci nejakým spôsobom prežívame. Niektorí viac a niektorí menej. Stretávam sa s reakciami od žien, že sú vďačné za to, že píšem otvorene o všetkom.
A to je presne dôvod, prečo som sa do toho pustila. Som si istá, že je dôležité otvárať stále tabuizované témy, že je nevyhnutné ukázať, že v tom všetkom nikto z nás nie je sám. Momentálne pracujem na svojej knihe, ktorú by som rada priniesla na tento svet, aby si hlavne ženy, mohli v kľude prečítať niečo z mojich skúseností a aby im to dodalo odvahu v ich vlastných životoch.
Už aj v období, kým som ešte nepísala blog, sa mi ozývali ženy a pýtali sa mnoho otázok ohľadom detí, ako to zvládať, ako zladiť rodinu a prácu, prípadne podnikanie. A ja som sa snažila trpezlivo vypočuť a pomôcť. A teraz, keď prišiel ten čas, som rada, že to môžem všetko zhmotniť do prvej knihy a všetko to bude ako ucelené posolstvo od ženy žene.
Děkujeme za rozhovor! :-)
Určitě by vám neměly uniknout ani další rozhovory s Markétou Baletkovou, Zuzanou Čuhaničovou, Gabrielou Bartošovskou a Andreou Tengler.
